Ako postupovať pri voľbe vykurovania rodinného domu
Text: Ing. Jozef Podola,
odbor Energetické poradenstvo,
Slovenské elektrárne, a.s.
Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. V súvislosti so zvyšovaním stále ešte regulovaných cien elektrickej energie a zemného plynu (pri v podstate už niekoľko rokov liberalizovaných cenách pevných a tekutých palív), stojí stavebník rodinného domu (investor) pred dilemou, na aký druh paliva čI energie sa pri voľbe vykurovacieho systému orientovať. Dodávatelia vykurovacích systémov v prevažnej miere pri svojich prezentáciách postupujú skôr v intenciách porekadla “každý páv svoje perie chváli”. Potvrdzujú to i reakcie dodávateľov na nami zverejnené porovnania nákladov. Je zaujímavé, že zástupcovia všetkých druhov palív a energie sa cítia “poškodení”. Objavujú sa rôzne porovnávania nákladov na jednotlivé druhy vykurovania. Veľakrát im však chýba rovnaká základňa zvolená so znalosťou všetkých faktorov a súvislostí. Niekedy sú porovnávania zámerne tendenčné, poznačené komerčnosťou jednotlivých výrobcov, čI dodávateľov, inokedy príliš zjednodušené. Najčastejšie sú porovnávané náklady len na vykurovanie a ohrev vody plynom alebo pevnými palivami s celkovými nákladmi na elektrinu, zahrňujúcimi tiež ostatnú bežnú spotrebu domácnosti, ktorá zahrňuje okrem elektrického vykurovania a ohrevu vody tiež chladenie a mrazenie potravín (asi 900kW.h), osvetlenie (asi 500 kW.h), žehlenie, pranie, vysávanie, TV, rádio… (asi 800kW.h). Pre ostatnú spotrebu sa samozrejme všade v domácnostiach používa elektrická energia a tá sa účtuje v inej cene pre domácnosti s elektrickým vykurovaním a v inej (vyššej) pre domácnosti bez elektrického vykurovania. Tým sa potom menia celkové náklady na energiu spotrebovanú domácnosťou.
V snahe poskytnúť verejnosti čo najobjektívnejšie informácie, predkladá odbor Energetické poradenstvo SE, a.s. orientačné porovnanie nákadov na vykurovanie “modelového” rodinného domu so zadefinovanými tepelnými stratami a ročnou spotrebou energie na vykurovanie a ostatnú spotrebu elektriny v domácnosti (vychádzajúce zo štatistických údajov za rok 2000) pri v súčasnej dobe platných cenách. Zdôrazňujeme, že tento stav už zakrátko nemusí platiť, že ide o jeden z možných pohľadov, ktorý by mal pomôcť zorientovať sa pri voľbe vykurovacieho systému, nie univerzálny, nakoľko sme si vedomí, že aj v tomto porovnaní možno prakticky o každom spôsobe vykurovania polemizovať. V každom konkrétnom prípade preto doporučujeme urobiť variantné riešenia samostatne pre viac druhov dostupných palív a energie v danej lokalite. Pre objektívne porovnanie výhodnosti jednotlivých vykurovacích systémov je pochopiteľne nutné započítať aj zriaďovacie (investičné) náklady nielen na vlastný vykurovací systém, ale aj náklady na podmieňujúce investície, napr. na vybudovanie elektrickej či plynovej prípojky, pri vykurovaní plynom úpravu (vyvložkovanie) jestvujúceho komína, alebo možnosť inštalácie “turbokotla”, pri pevnom palive (koks, uhlie, palivové drevo) vybudovanie (možnosť) skládky a podobne.
Na výšku prevádzkových nákladov majú vplyv aj náklady na údržbu a servis. Pri voľbe vykurovacieho systému rozhoduje tiež disponibilnosť palív a energie v danej oblasti a prenosové možnosti elektrických, resp. plynových rozvodných sietí a prevádzkový režim domácnosti (prerušované vykurovanie, trvalá netlmená prevádzka). Taktiež je potrebné poznať tendencie vývoja cien jednotlivých druhov palív a energie, čo je v krajine, do ktorej sa takmer 90% primárnych druhov energie dováža, veľmi zložité, a zámery rozvoja distribučných sietí plynárenských a elektrárenských spoločností, prípadne miest a obcí v danom regióne. Nízky stupeň predvídateľnosti vývoja cien palív a energie “umocňuje” tiež otváranie (liberalizácia) európskeho trhu s energiou a zmena vlastníckych vzťahov. Pre objektívnosť treba povedať, že ani energetická politika štátu nie je z pohľadu bežného spotrebiteľa v dlhodobom horizonte príliš spoľahlivým vodidlom. Je nutné zdôrazniť, že investor (užívateľ) nedostáva, v podobe ceny za palivo a energiu, z perspektívneho hľadiska jasný signál, na ktoré palivo čI druh energie by sa mal orientovať. Raz sa mu “ponúka” na vykurovanie lacná elektrická energia, o pár rokov zistí, že neinvestoval príliš prezieravo a perspektívne, nakoľko už nedokáže hradiť vysoké prevádzkové náklady na vykurovanie. Hľadá nové možnosti a keďže vykurovanie rodinného domu na báze zemného plynu je momentálne podstatne lacnejšie, ako vykurovanie elektrinou, napriek ďalšej investícii prechádza na nový spôsob vykurovania napriek tomu, že opäť nevie, ako dlho výhodnosť použitého paliva potrvá. O tom vedia svoje najmä tí, ktorí už “skúsili” vykurovanie naftou (v sedemdesiatych rokoch), elektrinou (v rokoch deväťdesiatych) a teraz sa rozhodujú pre vykurovanie zemným plynom napriek tomu, že ani jeho ceny nie sú dlhodobo stabilizované. Pritom z hľadiska fyzickej životnosti je možné niektoré systémy vykurovania prevádzkovať aj desiatky rokov. . Vzhľadom na nízky stupeň spoľahlivosti odhadu predpokladaného vývoja cien palív a energie, je zrejme vhodné pri návrhu vykurovacieho systému v lokalitách, kde je, alebo v dohľadnej dobe bude k dispozícii zemný plyn, orientovať sa na kombinované teplovodné systémy (napr. podlahové vykurovanie a konvektory). Sú menej “zraniteľné” pri výraznom zdražení používaného paliva alebo elektrickej energie. Rekonštrukcia takéhoto systému spočíva “len” vo výmene kotla. V lokalitách, kde zemný plyn nie je a zrejme ani nikdy k dispozícii nebude, jedným z prijateľných riešení sa javí aj kombinácia zmiešaného elektrického vykurovania (podlahové s konvektormi alebo sálavými panelmi) s teplovzdušným krbom na palivové drevo, alebo teplovodným krbom. S ohľadom na pomerne široký okruh faktorov a súvislostí, ktoré môžu ovplyvniť výhodnosť čI nevýhodnosť jednotlivých druhov vykurovania, každé zovšeobecňujúce porovnanie je nepresné. Možno povedať, že za určitých daných podmienok a okolností má na slovenskom trhu uplatnenie každý z uvedených druhov vykurovania. Z toho dôvodu doporučujeme vždy individuálny prístup s posúdením všetkých faktorov, pretože druh vykurovania, ktorý sa v jednom prípade javí jednoznačne ako najvýhodnejší, nemusí byť takým za iných okolností a už vôbec nie v budúcnosti. Takýmto prístupom možno aspoň čiastočne eliminovať riziko voľby.
